voveo , vōvī, vōtum, ēre (verwandt mit εὔχομαι), I) geloben, ... ... Hor. – m. folg. ut u. Konj., ut tua sim, voveo, Ov. met. 14, 35.
vōtum , ī, n. (voveo), I) das Gelübde, A) im allg.: 1) eig.: vota debere dis, Cic.: vota nuncupare od. suscipere od. concipere, Cic.: vota suscipere pro alqo, Liv.: vota facere, ...
2. dēvōro , s. dē-voveo /.
dē-voveo , vōvī, vōtum, ēre, durch Gelübde geloben, -widmen, I) als t. t. der Religionsspr., einer Gottheit als Opfer geloben, zum Opfer bestimmen, -weihen, -darbringen, A) im allg.: Dianae, quod natum ...
con-voveo , vōvī, vōtum, ēre, sich durch ein gemeinschaftliches Gelübde verbinden, convovisse, SC. de Bacch. (Corp. inscr. Lat. 10, 104) 13: convoti, Paul. ex Fest. 42, 8.
Postvōta , ae, f. (post u. voveo), die Nachgelobte, Beiname der Venus, Serv. Verg. Aen. 1, 720.
1. at , arch. ast , Coni. = ἀτάρ (bei den Alten auch ad geschrieben, wie umgekehrt at statt der Präpos. ad ... ... mihi hoc factum mortuo memorabile, Plaut.: si victoriam duis, ast ego templum tibi voveo, Liv.
dē-do , didī, ditum, ere, hingeben = zu jmds. ... ... Nep.: se totum aegritudini, Cic. – m. pro u. Abl., voveo dedoque me pro re publica, Sall. hist. fr. 2, 50 (41 ...